Znak.
<< predchádzajúca
ďalšie >>
Znak.
William Branham.Prečítajte si celý účet v... Znak.
2 Mojžišova 12:12.
“Pretože v tú noc pôjdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja Hospodin. A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi.”Znak, “Krv vám bude znakom.” No, za prvé, čo je znak? Je to slovo, ktoré je bežne používané medzi nami anglicky-hovoriacimi ľuďmi, zvlášť tu v Amerike.
Znak je skutočne... slovník hovorí, že “znak” je “znamenie”. Je to znamenie, že cestovné je zaplatené, že to cestovné, alebo tá cena (požadovaná cena) bola zaplatená, ako cestovné na železnici alebo na autobusovej linke. Idete si zakúpiť vaše cestovné a oni vám potom dajú znak a ten znak nemôže byť použitý na nič iné, okrem tej železničnej linky. A to je znak pre tú železničnú spoločnosť, že vy ste si zaplatili svoje cestovné. Je to znak; a vy to nemôžete použiť na nič druhé. To nefunguje na žiadnej inej linke. To funguje jedine na tej linke a to je znak.No, to, o čom tu hovoríme, tu, kde začíname, Boh hovorí Izraelu: “Krv baránka je pre vás znakom.” Izraelov zabitý baránok bol Jehovov požadovaný znak. Musela to byť krv. Boh urobil znak a dal ho Izraelu a žiaden iný znak nebude fungovať. Rozumiete? Nemôže byť rozpoznaný. Pre svet je to kus bláznovstva, ale pre Boha to je jediná cesta; tá jediná vec, ktorú On požaduje, je ten znak. Musí to tam byť, a ty nemôžeš mať ten znak, dokiaľ nie je to cestovné zaplatené. Potom si vlastníkom znaku, ktorý ti dáva výsadu voľného prechodu: “Keď uvidím tú krv, preskočím vás.”
Čo za čas, čo za výsada vedieť, že nosíš zo sebou pas na voľný prechod. “Keď uvidím tú krv, preskočím vás.” To je tá jediná vec, ktorú on rozpozná. Nič druhé nemôže to miesto zaujať: žiadna náhrada, žiadna denominácia, nič druhé, to musí byť to. Boh povedal, “Jedine To uvidím.” Je jedno, akí boli spravodliví, akí boli dobrí, koľko mali vzdelania, ako sa obliekali, ten Znak bola tá jediná vec. “Keď uvidím tú krv, preskočím vás.” Tá krv bola Znakom, že požiadavka Jehovu bola splnená, že to bolo učinené. Tá krv znamenala Znak. Tá krv bola Znakom. Rozumiete?
Ten Život... keď Boh povedal, “V deň, kedy by ste z neho jedli, istotne zomriete,” a pre život veriaceho tam bol vzatý náhradný život. Boh v milosrdenstve prijal náhradu za život tej poškvrnenej osoby. Keď sa Jeho dieťa poškvrnilo skrze hriech nevery v Slovo, potom Boh bohatý v milosrdenstve učinil náhradu, a to bolo niečo, čo muselo zomrieť na jeho mieste. Nič iné by nefungovalo. To je to, prečo Kainove jablká a broskyne a tak ďalej, nefungovali. Musel to byť život, ktorý mal v sebe krv. A ten život z tej obete odišiel. A teraz, krv bola znakom, že Božie nariadenie bolo vykonané. No, čo Boh vyžaduje? Život. A tá krv ukázala, že tam musel byť vyliaty život, tak tá krv bola znakom, že bol daný život, že niečo zomrelo, Božia požiadavka, že bol daný život a tá krv bola preliata a tá krv znamenala znak, že život bol preč. Život zvieraťa, o ktorom Boh hovoril, mal byť zobraný... krv znamenala znak. Veriaci ctiteľ bol stotožnený so svojou obeťou skrze znak.
Nechcem zostať príliš dlho pri týchto malých citátoch, ale... (pričom by ste nimi mohli zabrať celú kázeň), ale chcem sa tu na chvíľu zastaviť, aby som vyjadril, že veriaci musí byť stotožnený so svojou obeťou. Ak by tú obeť len tam niekde urobil, položil by ju; ale on s ňou musel byť stotožnený. Úprimne povedané, on na ňu prv musel položiť svoje ruky, aby sa so svojou obeťou stotožnil. A potom bola tá krv umiestnená tam, kde on mohol pod tou krvou stáť. Krv musí byť nad ním, a to bol znak, s ktorým sa on stotožnil, súc vinný a dokázal, že nevinná náhrada zaujala jeho miesto.
Aký nádherný obraz. Ó! Výkupený... Bola vyplnená spravodlivosť a požiadavka Božej svätej spravodlivosti bola splnená a Boh povedal, “Teraz požadujem tvoj život.” A potom, keď život zhrešil, potom nevinná náhrada zaujala jeho miesto. A to bolo zviera s krvou, nie jablko, broskyňa. To by malo urobiť semeno hada každému tak jasným, to, že to bola krv a táto krv, ktorá nemohla vyjsť z ovocia, vyšla z nevinnej náhrady. A ten život odišiel na svoje miesto a tá krv bola symbol, že zomrelo zviera a vyšla krv.
A ten ctiteľ, tým, že naniesol nad sebou tú krv, ukázal, že bol identifikovaný vo vykúpení, pretože sa sám stotožnil s tou obeťou, tým, že sa s tou obeťou spojil a tá krv znamenala znak. Aké nádherné! Aký je to obraz. Je to dokonalý obraz Krista. Presne. Veriaci, dnes, stojaci pod preliatou Krvou, stotožnený s tou Obeťou - tak dokonalé, ako to len môže byť. A ako Kristus, súc nie zvieraťom... vidíte, zviera zomrelo, ale to bola tá najnevinnejšia vec, akú máme, domnievam sa, že to zviera je baránok. Keď chcel Boh identifikovať Ježiša Krista, On Ho identifikoval ako baránka. A keď chcel identifikovať Seba, On sa identifikoval ako vták - holubica. A holubica je to najnevinnejšie a najčistejšie z celého vtáčieho života a baránok je to najnevinnejšie a najčistejšie z celého zvieracieho života.
Tak vidíte, keď bol Ježiš pokrstený Jánom a Biblia povedala, “A videl Ducha Božieho ako holubicu, ktorá zostúpila na Neho.” Preto, ak by to bol vlk, alebo ak to bolo nejaké iné zviera, prirodzenosť holubice by sa nemohla spojiť s prirodzenosťou vlka. Ani sa nemohla prirodzenosť holubice spojiť s nejakým iným zvieraťom, ako s baránkom. A tie dve prirodzenosti prišli ku sebe. Potom mohli jedna s druhou súhlasiť.
Vidíte teraz predurčenie? To bol Baránok, keď tam On prišiel. Vidíte, to bol baránok, keď to bolo prinesené, to bol baránok. To sa narodilo baránkom. To bolo vychované ako baránok. Preto, to je jediný druh pravého Ducha, ktorý môže prijať Slovo, ktorý môže prijať Krista. Tí ostatní sa snažia. Oni sa to snažia dostať a položiť Ducha Božieho na vlka, nahnevaného, nepríjemného, zlého. On tam nezostane. Duch Svätý hneď tam odlieta. To nebude fungovať.
Čo ak by tá holubica zostúpila a namiesto toho, aby tam bol Baránok, by tam bolo nejaké iné zviera? Ihneď by sa dala na odlet a vrátila by sa. Ale keď našla prirodzenosť, s ktorou by sa mohla spojiť, stala sa s Tým jedno. A potom tá Holubica viedla Baránka, a všimnite si, ona viedla Baránka na porážku. Baránok bol Holubici poslušný. Bolo jedno, kam bol vedený, On bol ochotný ísť.
Som zvedavý, či dnes, keď nás Boh vedie do života úplného odovzdania a službe Jemu, som zvedavý, či sa naše duchy potom niekedy nevzpierajú, dávajú to najavo; som zvedavý, či sme baránky. Baránok je poslušný. Baránok je samo-obetujúci, on ne... on si to svoje nenárokuje. Môžete ho položiť a ostrihať mu vlnu (to je tá jediná vec, ktorú má), nikdy proti tomu nič nehovorí, len obetuje všetko, čo má. To je baránok. On dáva všetko, on dáva všetko - seba a všetko, čo je. A tak je to so skutočným Kresťanom. Ak sú oni samoobetujúci, nestarajú sa o nič pre tento svet, ale dávajú všetko čo majú Bohu.
A teraz, toto bol dokonalý Baránok: Kristus. A potom skrze preliatie tohoto baránka, toho prirodzeného baránka v Egypte bola nanesená krv. A keď bola, znamenala znak. Čo bude potom znamenať Krv tohoto Baránka? Znak, že sme mŕtvi samým sebe a sme zidentifikovaný s našou Obeťou. Potom ten Baránok a tá Krv a tá osoba sa stávajú spolu zidentifikovaní: tá Obeť a veriaci. Ty si zidentifikovaný vo svojom živote skrze tvoju Obeť. To ťa robí tým, čím si.
Potom tá Krv bola Znakom našej identifikácie. Krv identifikovala, že ten ctiteľ zabil baránka, prijal baránka a naniesol ten znak na seba, že sa nehanbil. Jemu nezáležalo na tom, kto to videl. On chcel, aby to videl každý. A bolo to umiestnené na také miesto, že každý, kto išiel okolo, mohol ten znak vidieť. Vidíte, mnoho ľudí chce byť Kresťanmi a oni to tak radi robia tajne, aby nikto nevedel, že sú Kresťania. Alebo ich kolegovia, s ktorými sú, niektorí by mysleli, “No, pozri, ja chcem byť Kresťan, ale nechcem, aby to vedel ten-aten. No, vidíte, to nie je Kresťanstvo. Kresťanstvo musí svoj Znak verejne ukázať, vo verejnom živote, v kancelárii, na ulici, keď sú problémy, čokoľvek, v cirkvi, kdekoľvek inde. Krv je Znakom a ten Znak musí byť použitý, inak dokonca tá zmluva nie je účinná. Krv bola znakom alebo identifikáciou, identifikujúca, že táto osoba je vykúpená.
No všimnite si, oni boli vykúpení prv, ako sa vôbec niečo stalo. Vierou naniesli tú krv. Predtým, ako sa to skutočne stalo, bola krv nanesená skrze vieru, veriac, že sa to stane. Predtým, ako prešiel zemou Boží hnev, najprv musela byť nanesená krv. Bolo potom príliš neskoro, keď už hnev padol. Máme tam lekciu, že by sme to skutočne mohli dostať do vašich myslí, možno, za chvíľu. Pozrite: predtým, ako sa to stalo. Lebo prichádza čas, kedy nebudete môcť naniesť žiadnu krv.
Baránok bol zabitý v čase večera, potom, ako bol držaný štrnásť dní. A potom bol ten baránok zabitý a tá krv bola nanesená vo večernom čase. Rozumiete to? Znak nikdy neprišiel do existencie, až do večerného času, a toto je ten večerný čas toho veku, v ktorom žijeme. Toto je večerný čas pre cirkev. Toto je večerný čas pre mňa. Toto je večerný čas pre moje posolstvo. Zomieram, odchádzam, odchádzam vo večernom čase Evanjelia.
A my sme prešli cez ospravedlnenie a tak ďalej, ale toto je čas, keď ten Znak musí byť nanesený. Minulú nedeľu som vám povedal, že mám niečo, o čom som chcel ku vám hovoriť; toto je to. Ten čas, kedy sa s tým nemôžete len hrať. Musí to byť učinené. Ak to kedy má byť urobené, musí to byť urobené teraz; lebo môžeme vidieť, že ten hnev je pripravený prejsť zemou a všetko pomimo toho Znaku zahynie. Tá Krv vás zidentifikovala.
Prečítajte si celý účet v... Znak.
