Mununkum a ɛboro abɔde so.


  Odiyifo no Nneyɛe ntoatoasoɔ.

Mununkum no.


Pearry Green.

Luka 21:25-27,
25 “Nsɛnkyerɛnne bɛba owia, ɔsram ne nsoromma mu na po asorɔkye bɛbobɔ mu, aworo so ama ne nnyigyei dennen no de ahoyeraw aba aman nyinaa so.
26 Esiane nneɛma a ɛyɛ hu a ɛbɛba asase so no nti, nnipa pii bɛtotɔ piti na abɔde a ɛwɔ wim nso awosow ahoɔden so.
27 Saa bere no na wobehu Onipa Ba no sɛ ɔde tumi ne anuonyam a ɛso nam omununkum mu reba.

Wɔakenkan kyerɛwsɛm mu nkyekyem ahorow yi mfe ɔhaha pii. Bere nyinaa wɔ nnipa adwene mu no, mununkum a ɛda adi ne Yesu Kristo puei no abata ho. Nyamekyerɛfo a wonim nhoma mpo a wogye di sɛ Awurade bɛsan aba asase so, sɛ ɔbɛfa n’ayeforo no, ayɛ saa abusuabɔ yi wɔ wɔn adwene mu. Nanso saa nyamekyerɛfo koro no ara ebia ɔbɛpa Yesu mmae a ɛto so abien no efisɛ, ɛwom sɛ wɔama no “ani a wɔde behu ade ne aso a wɔde bɛte” de, wɔbɛpo sɛ wɔde bedi dwuma de ahu saa nneɛma a Onyankopɔn ahyɛ bɔ wɔ n’asɛm mu no, anka ɛbɛdi Kristo mmae a ɛtɔ so mmienu no anim.

Mateo 24, a efi ase wɔ nkyekyem 23 no nso yɛ nna yi ansa na Kristo resan aba no ho adanse:

23 Sɛ obi ka kyerɛ mo se, ‘Agyenkwa no wɔ ha anaasɛ ɔwɔ nohɔ anaa wayi ne ho adi wɔ ha anaa ɛhɔ’ a, munnnye nni.
24 Atoro agyenkwanom ne atoro adiyifo bɛsɔre, na wɔayɛ anwonwade ahorow na sɛ ebetumi a, wɔadaadaa wɔn a Onyankopɔn ayi wɔn no mpo.

(Hyɛ no nsow sɛ Yesu anka “atoro Yesu de” na mmom atoro “wɔn a wɔasra wɔn,” wɔwɔ ɔsra ankasa, nanso wɔka nea ɛnyɛ nokware, atoro ano a wɔde ka nsɛm.)

Ná Yesu rebɔ kɔkɔ wɔ nnaadaa ho wɔ mmae a ɛto so abien no mu, nanso ɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔrennadaa wɔn a wɔapaw wɔn no. Wɔn a wɔatwerɛ wɔn din wɔ oguammaa no nkwa nwoma mu firi ansa na wɔrebɔ wiase no. Wɔadi kan ahyɛ wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn ho sɛ Yesu Kristo suban. (Romafo 8:30). Nanso Yesu ka sɛ wɔn a nkurɔfo bɛka wɔn ho asɛm sɛ “Obiako a wɔasra no ni! Obi a ɔwɔ asɛm no ni!” Wɔ Mateo 24:25 no ɔtoa so sɛ:

25 Monhwɛ yiye, efisɛ maka biribiara akyerɛ mo!
26 “Enti sɛ obi ka kyerɛ mo se, ‘Agyenkwa no asan aba na ɔwɔ sare so a,’ monnhaw mo ho sɛ mobɛkɔ hɔ akɔhwehwɛ no. Anaasɛ nso wose, ‘Ɔde ne ho asie baabi a,’ munnnye nni!

Wɔ asɔre ahorow a ɛwɔ hɔ nnɛ no mu bi wɔ hɔ a wɔbɛpɛ sɛ wogye asɔre gyidi, anaa nkyerɛkyerɛ bi di sen Asɛm no di. Wɔma kyerɛwsɛm yi ba mu, efisɛ wɔka sɛ, “Asɛm no ni, srade ni. Yɛn agyinatukuo no mufoɔ, akannifoɔ no ahyia wɔ kokoam, ahwehwɛ Awurade. Afei yɛrepue abɛka akyerɛ mo sɛ asɛm no ni.” Wɔhwehwɛ kokoam adiyisɛm na wɔhyɛ wɔn akyidifo sɛ wogye di. Kae sɛ ɔno ne Asɛm no. “Mfitiaseɛ no na asɛm no wɔ hɔ, na asɛm no wɔ Onyankopɔn nkyɛn, na asɛm no yɛ Onyankopɔn,... na asɛm no yɛɛ honam na ɔtenaa yɛn mu.”

Bere a wɔnte ase no wɔkyerɛ kyerɛwsɛm no ase, te sɛ Mateo 24:27,

27 Na sɛnea anyinam twa fi apuei kɔ atɔe no, saa ara na sɛ Onipa Ba no reba a, ɛbɛyɛ ne no.

Wofi kyerɛwsɛm yi mu hwɛ kwan sɛ Yesu Kristo betu atwa ɔsoro, ateɛteɛm sɛ ɔbɛsan aba sɛ ɔbɛfa n’ayeforo. Wɔn a wɔkyerɛkyerɛ eyi werɛ fi kyerɛwsɛm a ɔka pefee sɛ ne sanba bɛyɛ “sɛ owifo anadwo.”

Hwɛ anibuei; atu kwan afi apuei fam akɔ atɔe fam. Hwɛ Kristosom, etuu kwan fi apuei kɔ atɔe. Hwɛ owia no; ɛsɔre wɔ apuei fam na ɛkɔ fam wɔ atɔe fam.Onyankopɔn fii ase de ɔbɔfo biara nkrasɛm kɔmaa asɔre biara mfe wɔ apuei fam na ɔbɔfo a otwa to no puei wɔ atɔe fam, a ɛde Onyankopɔn ahintasɛm ahorow no ba awiei, sɛnea wɔaka siei wɔ Adiyisɛm 10:7 no. Enti sɛ nneɛma a ɛboro nnipa de so da adi kyerɛ nnipa a wɔte nna a edi akyiri mu ansa na Awurade aba a, anka saa nneɛma yi bɛba wɔ atɔe fam. Efisɛ “sɛnea anyinam fi apuei,... kɔ atɔe fam no,” saa ara na Yesu Kristo nam abɔfo baason yi so ada ne ho adi fi apuei kɔ atɔe. Berɛ a wɔn mu biara de wɔn nkrasɛm baeɛ no saa ara na adiyisɛm no kɔɔ so, na ɛkɔɔ soro wɔ wɔn mu biara ho: Luther a ɔde bemdie baeɛ; Wesley, kronkronyɛ, pentekostefoɔ, Honhom Kronkron no asehweɛ wɔ Laodikea mmerɛ yi mfitiaseɛ; na afei kɔ mmamu mu denam nkrasɛm yi a wɔde kɔmaa ayeforo no so baabi a saa ahintasɛm ahorow yi na saa ɔbɔfo yi aka na wɔabue nsɔano no mpo.

Mateo 24:28,
28 Na nea funu wɔ no, ɛhɔ na apete bɛboaboa wɔn ho ano.

Enti n’abɔfo bɛboaboa kɔdeɛ ano, wɔn a wɔte saa bere yi mu, kɔdeɛ bere yi mu. Kɔdeɛ di nam a wɔayɛ no foforo, ɛnyɛ “ɔfe” a ɛbɛhyɛ asɔre ahorow “pon” nyinaa ma no nti (Yesaia 28:8), na mmom asɛmfua no nam a wɔayɛ no foforo nti. Ɛhɔ na kɔdeɛ no behyiam. Bere a Asɛm yi reba no, enti nkurɔfoɔ no boaboa wɔn a wɔgye di no ano, sɛdeɛ Onyankopɔn frɛ wɔn no.

Mateo 24:29-30,
29 “Saa mmere no awerɛhowdi no akyi pɛ “ ‘owia beduru sum, na ɔsram renhyerɛn; na nsoromma befi wim atetew ahwe, na wim abɔde behinhim.’
30 “Afei Onipa Ba no ho nsɛnkyerɛnne bɛda adi wɔ ɔsoro. Na asase sofo nyinaa betwa agyaadwo bere a wobehu Onipa Ba no sɛ ɔde tumi ne anuonyam nam ɔsoro omununkum mu reba.

Onipa ba no mmae ho asɛm foforo, ne Daniel 7:13,

Anadwo a minyaa mʼanisoadehu no, mehwɛ huu obi te sɛ onipa ba no a ɔnam ɔsoro omununkum mu reba....

Daniel wɔ apam dedaw no mu mpo di onipa ba no mmae ho adanse sɛ ɛne mununkum wɔ abusuabɔ. Saa ara nso na bere biara a Yesu bɛka ne mmae a ɛto so abien ho asɛm no, ɔkaa mununkum ho asɛm.

Wɔ Arizona no, sɛnea Aguadi Kuw no bɔ dawuru no, ɔha biara mu aduɔwɔtwe anum wɔ bere no mu no, mununkum biara nni wim. Nanso wɔ February 28, 1963 mu no, mununkum soronko bi puei wɔ Arizona wim. Wɔde mfonini bi kaa eyi ho asɛm, wɔ asɛm bi a Ɔbenfo James McDonald, wim abɔde mu nneɛma ho ɔbenfo wɔ Arizona sukuupɔn mu kyerɛwee wɔ Science Magazine mu, April 19, 1963 mu. Na wɔaka akyerɛ nkurɔfo sɛ wɔmfa mfonini biara a ɛwɔ hɔ anaa nsɛm foforo a ebetumi ama hann aba faako a mununkum yi fi bae no mmra.

Dɛn nti na anigye a wɔwɔ wɔ mununkum biako ho? Esiane ne kɛse ne ne sorokɔ a ɛyɛ nwonwa ara kwa nti, wɔde trigonometry buu akontaa fii mfonini ahorow aduɔwɔtwe a ɛyɛ nwonwa mu, sɛ ne sorokɔ yɛ akwansin aduonu nsia, ne tenten yɛ akwansin aduonum na ne tɛtrɛtɛ yɛ akwansin aduasa. Nneɛma a wohuu no fi akwansin ahanu aduɔwɔtwe so kɔɔ baabiara na pii nso wɔ mmeae afoforo a efi akyirikyiri bɛboro akwansin ɔha. Owia hann kɔɔ so hyerɛn mununkum yi mu ade a ɛyɛ nwonwa no wɔ owiatɔe akyi simma aduonu awotwe. Wɔ wim tebea no atifi, wimhyɛn ahorow no wimhyɛn no atifi, wɔ baabi a nsu betumi ayɛ na ayɛ nwini no akyi, na ɛrentumi nyɛ yiye sɛ efi rɔke mu denam nsu dodow a anka ɛsɛ sɛ ɛhyɛ mu no so no, mununkum kɛse no da so ara yɛ nyansahu mu ahintasɛm.

Life nsɛmma nhoma no samufo huu asɛm yi wɔ Science mu, na wɔ May 17, 1963 no, wotintim mununkum no mfonini bi a nsɛm yi, “Mununkum a ɛkorɔn dodo, na ɛsõ dodo sɛ ɛbɛyɛ nokware, nanso nanso, ne mfonini ni!” Misuaa mununkum no ho asɛm nea edi kan fii Asetra nsɛmma nhoma yi mu. Bere a mehwɛ m’akyi no, mihu sɛ na asɛm no yɛ anigye, nanso mamfa ntease titiriw biara anhyɛ mu. Asɛmpa a edi mũ somfo, a Honhom Kronkron ahyɛ no ma, na megye dii sɛ meyɛ Kristo ayeforo no muni, nanso saa bere no na menyɛ honhom mu nipa a ɛbɛma mahu sɛ Yesu Kristo aka sɛ mununkum bɛka ne sanba ho. Hwɛ ahobrɛase ara a ɛyɛ, sɛ mehwɛ m’akyi a, sɛ mihu sɛ mamfa ntease a ɛboro nnipa de so anhyɛ nea nyansahu ntumi nkyerɛkyerɛ mu wɔ abɔde mu no ho. Ɛyɛ 1964 mu ansa na metee nokware a ɛfa nsɛm a ɛda nsow a esisii bere a mununkum yi puei wɔ Arizona so no ho.

Wɔ December 22, 1962, asram abien pɛ ansa na mununkum no repue no, Onua Branham nyaa anisoadehu bere a na ɔte n’adwumayɛbea wɔ Jeffersonville, Indiana. Na ɛyɛ anisoadehu mpempem pii a onyae wɔ ne nkwa nna mu no mu biako. Wɔ December 31, 1962 mu no, ɔkaa saa anisoadehu yi kyerɛɛ n’asafo a ɛwɔ Branham Ntamadan mu, wɔ Jeffersonville no. Nnipa bɛyɛ ahanum a na wɔwɔ hɔ saa anadwo no tee ne nsɛm na wɔakyere agu kasɛt so bere a ɔde n’asɛnka a n’asɛmti ne “So eyi ne awiei bere, Awuranom?”

Ɔkaa sɛnea wɔ anisoadehu no mu no na ɔwɔ bepɔw bi nkyɛn, reyi cocklebur bi afi trako nan bi mu, bere a mpofirim ara ɔtopae kɛse bi maa ne ho dwiriw no, afei abɔfo baason bɛsraa no. Ogye toom kyerɛɛ asafo no sɛ onnim nea anisoadehu yi kyerɛ. Anisoadehu no haw no paa, na adapɛn a edii hɔ no mu no, ɔkaa ho asɛm kyerɛɛ afoforo sɛ ebia Onyankopɔn atirimpɔw wɔ n’asetra mu abam na na ɛsɛ sɛ wokum no wɔ ɔtopae bi mu. Osusuwii sɛ saa abɔfo yi bɛsoa ne funu akɔ sɛnea wɔyɛ maa Mose no anaa.

Anisoadehunu no mu suahunu yi akyi berɛ tiawa bi no, ɔne n’abusua tu kɔɔ Tucson, Arizona na ɔtenaa hɔ. Ɔkaa asɛnka kakraa bi na ofii ase sɛ ɔbɛfata asetra wɔ mpaprɛ mpɔtam ha yi mu, nanso na anisoadehu no da so ara haw no. So na ɛrenkyɛ na ne bere aba awiei? Bere bɛn na ɛbɛyɛ?

Nea ɛne ne su te sɛ obi a ɔbɔ abɔnten ne ɔbɔmmɔfo, ohui sɛ n’ani gye agumadi bi a n’ani gye ho kɛse wɔ mpɔtam hɔ, wuram sare so mprako a wonim no sɛ Javelina abɔmmɔ no ho. Ɛyɛ abɔmmɔ akwantu a ɛte saa mu na anisoadehu a ɛhaw adwene no baa mu.

Na da no yɛ March 7, 1963. Na ɛyɛ anɔpa na na Onua Branham afi nsraban mu akɔboa ne nuanom ne ne mfɛfo - abɔmmɔfo, Anuanom Fred Sothmann ne Eugene Norman, ma wɔahu Javelina a wontumi nhu no. Sɛnea ɔtaa yɛ no na wadi nkonim dedaw wɔ ne aboa no hwehwɛ mu. Ɔforo kɔɔ bepɔw bi so, na wakyerɛ afoforo no kwan wɔ ɔkwan a ɛsɛ sɛ wɔfa so na wɔahyia mprako kuw bi a wadi kan ahu no na ɔbɛhyɛ wɔn ma wɔasian akɔ wɔn nkyɛn. Bere a yɛrehome wɔ bepɔw no atifi bere tiaa bi, ohui sɛ na cocklebur bi wɔ ne trako nan so. Bere a oduu ne nsa sɛ obeyi afi hɔ akyi bere tiaa bi no, ɔtopae bi wosow bepɔw no na bere a asase wosow wɔ n’ase no, ohuruw kɔɔ soro wɔ wim, a na onnim nea asi anaa nea ɔbɛhwɛ kwan akyi.

Ɛhɔ wɔ wim a ɛwɔ n’atifi no, nsensanee nketenkete ason, te sɛ wimhyɛn, puei. Annu sekan biako akyi saa nsɛntitiriw yi yɛɛ honam wɔ n’anim - abɔfo pyramid a ɔbɔfo tumidifo bi wɔ soro na abɔfo nketewa baasa sian fam wɔ ɔfã biara. Sɛnea Paulo kae sɛ wɔfaa no kɔɔ soro a ɛto so abiɛsa no, saa ara na Onua Branham kaa sɛ “wɔkyeree” no kɔɔ abɔfo kuw yi mfinimfini. Saa bere yi na wɔde ahyɛde no maa no: “San fi baabi a wobaa no san kɔ apuei fam na fa adiyi ne anisoadehu so, Onyankopɔn bebue nsɔano nson a wɔasɔ ano wɔ ahintasɛm mu fi bere a Ɔsomafo Yohane kyerɛw no wɔ Adiyisɛm nhoma no mu no!”
[The Seven Seals.] (Borɔfo).

Na anuanom a wɔka ne ho no nim anisoadehu no na na wɔate bepɔw no wosow nka, nanso sɛnea minim no, na wonnim sɛ abɔfo no wɔ hɔ. Onua Branham bɔɔ wɔn sobo saa bere no sɛ wɔnnka nea wɔahu na wɔate nkyerɛ obiara. Bere a ofii Tucson wɔ March 13, 1963 mu no, ɔsan kɔɔ Jeffersonville. Efi March 17th kosi 24th no, ofii ase yɛɛ asɛnka ahorow a ɛda nsow na ɛma wonya nimdeɛ sen biara a wɔahu wɔ asɔre no mu pɛn.

Ɔfa nsɔano baako anadwo biara, ɔnam Honhom Kronkron adiyisɛm ne ne nhyɛsoɔ tẽẽ so da biara, kaa Onyankopɔn ahintasɛm a Onyankopɔn hyɛɛ Daniel bɔ sɛ wɔrenna no adi kɔsi awieeɛ berɛ no. Eyi ne saa bere a wɔkaa ho asɛm wɔ kyerɛwsɛm mu, awiei bere no, na Onyankopɔn nam ne diyifo so kasae sɛnea na ɔyɛ daa no, nanso saa bere yi de asɛm no bae wɔ adiyisɛm kwan bi a na wɔnka nkyerɛɛ onipa da. Wɔkyerɛɛ ayeforo no sɛ nneɛma pii a na wɔrehwehwɛ no atwam dedaw. Ná bere aso dedaw sɛ ayeforo no “siesie ne ho.”

Sɛ wohwehwɛ mununkum a ɛma nyansahu mu yɛ basaa no mfonini mu a wubetumi ahu Awurade Yesu Kristo anim wɔ mu. Ɔrehwɛ na ɔhwɛ apuei fam, na ne ti nhwi te sɛ aboa nhoma, sɛnea na Ɔsomafo Yohane ahu no no. (Adiyisɛm 1). Wannyi ne ho adi sɛ aberanteɛ te sɛ berɛ a ɔsɛn asɛnnua so wɔ mfeɛ aduasa mmiɛnsa mu no, na mmom sɛ deɛ ɔyɛ wiase temmufoɔ. Ebia ɛbɛyɛ den ama nnipa binom sɛ wobegye, nanso so ɛnka wɔ kyerɛwsɛm no mu wɔ mmeae pii sɛ, sɛ wɔda onipa ba no adi, sɛ oyi ne ho adi a, mununkum bɛba?

-----
Mebɔ dawuru kyerɛ nnipa a wɔwɔ saa mmerɛ yi mu sɛ kyerɛwsɛm no hyɛ bɔ sɛ mununkum bi bɛba a ɛne onipa ba no puei wɔ asaase yi so wɔ abusuabɔ. Afei mede asɛm a ɛyɛ nwonwa rebrɛ mo sɛ mununkum a ɛte saa aba saa da yi mu - mununkum a nyansahu ntumi nkyerɛkyerɛ mu. Sɛ wobetumi afa nyansahu nnyinasosɛm so akyerɛkyerɛ mu a ɛnde na mintumi nnye nea meyɛ wɔ ho no nni, nanso nkyerɛkyerɛmu biara nni hɔ. Onua William Branham, ɔbarima bi a megye di sɛ ɔyɛ Onyankopɔn diyifo wɔ saa mfe yi mu na waka akyerɛ me, sɛ abɔfoɔ baason baa ne nkyɛn bɛdaa Adiyisɛm nwoma no mu ahintasɛm adi. Wɔn na wɔhyehyɛɛ mununkum yi. Minni biribiara a enti ɛsɛ sɛ migye nkyerɛkyerɛmu yi ho kyim. Ná mununkum no sõ dodo, ɛkorɔn dodo, na na ɛsɛ sɛ nsu pii gu mu ansa na ayɛ nea ɛwɔ hɔ ankasa; nanso nokwasɛm no da so ara wɔ hɔ - na ɛyɛ nokware. Na ɛyɛ nea ɛboro nnipa de so na Onyankopɔn de kɔmaa ayeforo no sɛ sɛnkyerɛnne.

Nsɛm a wɔakyerɛ ase afi...
Acts of the Prophet. - Pearry Green

Twe (PDF Borɔfo):   "Is this the sign of the end Sir"

Twe (PDF Borɔfo): The Cloud. denam Pearry Green.


English Newsletter Site.

Onyankopɔn ne
nyansahu.
Fam tutu ho adesua.

Ohwimberԑ No.

Asɛmpa. Yesu wui
maa wo bɔne.

Nsuo mu Asubɔ.

 

Mununkum a
ɛboro abɔde so.

Ogya odum.

 

Acts of the Prophet.

 (English)

The Seven Seals.

 (English)

Awieɛ mmerɛ
ntoatoasoɔ.

Noa Adaka no.

 

Fam tutu ho adesua.
Sodom ne Gomora.

  Kyerɛwsɛm no ka sɛ....

“Mɛsoma Odiyifo Elia aba mo nkyɛn, ansa na Awurade da kɛse a ɛyɛ hu no aba.

Ɔbɛdan agyanom koma akɔ wɔn mma so na wadan mma nso koma akɔ agyanom so, anyɛ saa a mede nnome bɛba abɛsɛe asase no.”

Malaki 4:5-6


   Twe Nkrasɛm (PDF)....

Klik mfonini bi so na twe mfonini a ne kɛse yɛ pɛ anaa PDF.


Ogya Odum.

Mununkum no.

Acts of the Prophet.

(PDFs Borɔfo)

Chapter 11
- The Cloud.

(PDF Borɔfo)
 

Ansa na...

Wie a...

Ɛhɔ na wɔbɔɔ
asɛnnua mu.
Beae a ti nhwi no wɔ.

  The Indictment

(PDF Borɔfo)

William Branham Life
Story.

(PDF Borɔfo)

Pearry Green
personal testimony.

(PDF Borɔfo)

Marriage and Divorce.

(PDF Borɔfo)

Ná mununkum
no sõ dodo,
ɛkorɔn dodo,
na na ɛsɛ sɛ
nsu pii gu mu
ansa na ayɛ nea
ɛwɔ hɔ ankasa;...



Asԑm Hub... Paw wo kasa na twe nkrasɛm a wontua hwee fi Onua Branham hɔ.